Žltá stena (poľ. Źólta Ściana, nem. Gelbe Wand, maď. Sárgafal) je napriek názvu veža, z ktorej spadá do Malej Studenej doliny, výrazná stena žltastej farby. Sfarbenie pochádza od zvyškov machov. K jej horolezeckej popularite okrem kolmej skaly s výberom ťažkých ciest prispieva aj blízkosť Téryho chaty. Nízky vrchol v závere rebra, vybiehajúceho z Prostredného hrotu. Jeho stena je rozdelená na dve časti – severovýchodnú a severozápadnú. Lezie sa len po tej prvej, ktorá má výšku 180 m. Od masívu Prostredného hrotu ju oddeľuje štrbina za Žltou stenou.

Žabí kôň (poľ. Żabi Koń, nem. Simonturm, maď. Simon-torony) je najnižšia veža (2 291 m n. m.) v pohraničnom hrebeni nad Mengusovskou dolinou vo Vysokých Tatrách. považovaný za jeden z najťažšie dostupných tatranských štítov. Jeho charakteristickú siluetu často vidno pod vyššou oblačnosťou, zachytenou Mengusovskými štítmi a Rysmi. Výstupy stenami aj ostrým hrebeňom sú dodnes vyhľadávané pre pevnú skalu a expozíciu na obe strany. Pochádza z tvaru ostrých hrán východného hrebeňa, cez ktoré sa rozkročmo, koňmo, vystupuje na štít a z polohy nad Žabými plesami. „Dolný kôň“ je asi 40 m dlhý, slabo sklonený, k severu spadá celkom kolmo a k juhu sa skláňa strmou skalnou platňou. Dlhý „horný kôň“ má sklon približne 45° – 50°. Nemecký názov Simonturm aj maďarský Simon-torony pochádza od krstného mena prvovýstupcu. Nachádza sa...

Zlobivá (poľ. Żłobisty Szczyt, nem. Martaspitze, maď. Mártacsúcs), (v niektorých bedekroch sa označuje ako Veľká Zlobivá) je štíhly trojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Do Kačacej doliny spadá 400-metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. Kačacieho múra Názov pochádza z poľského a goralského pojmu „žloby,“ teda žľaby. Bol to ľudový názov, ktorý vyjadroval podobu masívu rozbrázdenú žľabmi. Vžil sa. Jazykovedci namietali, že Zlobivá je čechizmus, snažili sa meno štítu zmeniť a poslovenčiť na „Hnevlivá“. Po vysvetlení pracovníkmi Múzea TANAPu, už nenamietali. Zlobivá ostala Zlobivou Hlavný z troch vrcholov (2 426 m n. m.) je severozápadný, prostredný (Zlobivá, prostredný vrchol) sa nazýva Wachterova veža (poľ. Żłobista Turnia) (Eugen Wechter (1887 – 1907) s priateľmi naň vystúpil 5. augusta 1907 ako prvý. O tri dni neskôr...

Zbojnícke veže (najvyššia má vyše 2 380 m n. m) sú tri veže v hlavnom hrebeni Tatier. Hoci sú trochu schované za mohutnou Širokou vežou, vidno ich na zostupe z Priečneho sedla. Presnejší údaj o nadmorskej výške sprievodcovia (Puškáš, Kroutil) neuvádzajú Od západu na východ, teda od sedla Biela lávka nasleduje: Malá Zbojnícka veža, Malá Zbojnícka štrbina, Prostredná Zbojnícka veža, Veľká Zbojnícka štrbina, Veľká Zbojnícka veža a Zbojnícke sedlo (asi 2360 m). Na sever ich steny spadajú do Zadnej Javorovej doliny na juh do Veľkej Studenej doliny, oblasť Strelecké polia.

Zadný Ľadový štít (poľ. Lodowy Zwornik, nem. Hiller-Turm, maď. Hiller-torony) je štít v masíve Ľadového štítu, medzi ním a Snehovým štítom, oddelený Ľadovou priehybou a Vyšným Ľadovým sedlom. Radí sa medzi 25 najvyšších vrcholov Vysokých Tatier Zadný Ľadový štít bol, pravdepodobne, navštívený dávno pred prvými horolezcami a turistami. Príležitosť vystúpiť na jeho vrchol, mali možno najskôr zememerači, ktorí mapovali tatranské reálie. Názov štítu je odvodený z mena susedného Ľadového štítu a pochádza od Františka Kroutila.

Zadný Gerlach, oficiálne Zadný Gerlachovský štít, (poľ. Zadni Gierlach, maď. Hátsó Gerlachfalvi csúcs) je mohutný uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Roky bol považovaný za najvyšší v hlavnom hrebeni (a tretí celkovo), novší výškový údaj ho radí za Ľadový štít. V masíve Zadného Gerlachu sa nachádza Lavínová veža a Lavínový štít. Na juh z neho vybieha mohutný hrebeň s Gerlachovským štítom, od ktorého je oddelený výrazným Gerlachovským sedlom (Tetmajerovým sedlom). V hlavnom tatranskom hrebeni ho od Batizovského štítu delia Východné a Západné Batizovské sedlo. V tomto západnom hrebeni sa nachádza niekoľko veží, najkrajšia je dvojvrcholová Biskupská čiapka. Na sever od hlavného vrcholu leží Lavínová priehyba, Lavínová veža, Lavínová štrbina a Lavínový štít V roku 1889 po smrti Samuela Rotha, Uhorský karpatský spolok, ktorého bol podpredsedom, navrhol Zadný...

Zadná Solisková veža (poľ. Zadnia Soliskowa Turnia, nem. Hinterer Soliskoturm, maď. Hátsó Szoliszkótorony) je elevácia v asi polovici Soliskového hrebeňa vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Prostrednou Soliskovou štrbinou (Malým Soliskovým hrbom) a Nižnou Soliskovou štrbinou (Prednou Soliskovou vežou) Prví ju nazvali Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt, ktorí vystúpili na vrchol v roku 1906. Nazvali ju na pamiatku svojho výstupu nem. Dyhrenfurthturm, maď. Dyhrenfurthtorony. Názvy po čase boli zmenené na súčasné

Zadná Bašta (správne Zadná bašta) patrí k najvýraznejším masívom v Hrebeni bášt, oddeľujúcom Mlynickú dolinu od Mengusovskej. Až 500 metrová východná stena je členená piliermi a z diaľky vidno charakteristické biele výlomy v jej strede. Je horolezecky najzaujímavejšou stenou Hrebeňa bášt. Má tri vrcholy – severný, prostredný a najvyšší južný. Oddelené sú Zadnou a Prednou baštovou štrbinou. Od Malej capej veže ju delí Vyšné Baštové sedlo, od Zlatinskej veže zasa Diablovo sedlo. Západnými zrázmi spadá do Mlynickej doliny, tie sú podstatne prístupnejšie (I – II), než 300 – 500 metrová východná stena nad Mengusovskou dolinou.

Východný Železný štít , správne Východný železný štít, je platňami opancierovaná hora lichobežníkového tvaru v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho charakteristickú siluetu dobre vidno z niektorých častí magistrály v Mengusovskej doline. Hoci nepatrí k najvyšším, impozantná je jeho severozápadná hrana, horolezecky najťažšie miesto v hlavnom hrebeni Tatier. Býva radený k najkrajším tatranským štítom. Možno sa stretnúť aj s dlhším názvom „Východný štít nad Železnou bránou“ (Ivan Dieška).

Východný Mengusovský štít (poľ. Mięguszowiecki Szczyt Czarny) je pohraničný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Je najľahšie dostupný z troch Mengusovských štítov, vedie naň niekoľko ciest nízkej obťažnosti – len v sprievode horského vodcu. Je to štvrtý najvyšší štít v Poľsku. Horolezecky sa využívajú obe steny: severná – poľská aj juhozápadná – slovenská. Poľský názov štítu pochádza od Čierneho plesa. Uvádzaný prvý výstup je len prvý presne zaznamenaný výstup, poľskí horskí vodcovia chodili na štít už v druhej polovici 19. storočia. Jeden prvovýstup z našej strany vznikol pri pátraní Horskej služby po nezvestných v r. 1966. Najvýchodnejší z Mengusovských štítov delí od Hincovej veže Východné Mengusovské...