Najvyšší končiar Vysokých Tatier a celých Karpát. Do roku 1838 bol považovaný za najvyšší vrchol Tatier postupne Kriváň /2 494,7 m/, neskôr Lomnický štít /2 633,9 m/ a aj Ľadový štít /2 627,3 m/. Až v rokoch 1837 – 1838 Ľudovít Greine potvrdil, že najvyšším vrchom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít (skr. Gerlach), ktorému dovtedy patrilo až štvrté miesto. Prvý výstup na Gerlachovský štít nie je presne známy, ale predpokladá sa, že ho uskutočnil spišský Nemec a horský vodca Ján Still v roku 1834. Základným východiskovým bodom túry na Gerlachovský štít je Sliezsky dom. Turistické chodníky na Gerlach nie sú značené a výstup na štít nie je turistický sprístupnený a je možný len s horským vodcom celoročne a s potrebnou horolezeckou výbavou (helma, lano, často aj cepín a ďalšie základné vybavenie do náročného vysokohorského terénu). Samotný výstup síce nie je až tak technický náročný (trvá cca 10 hodín v závislosti od trasy a počasia), avšak ukrýva množstvo nástrah ako sú zmeny počasia, zlá viditeľnosť, neprehľadnosť terénu. Po výstupe za pekného počasia a dobrej viditeľnosti sa na jeho vrchole naskytne milovníkom hôr nádherný a nezabudnuteľný výhľad na celú krajinu. Na vrchole štítu je osadený Železný kríž a Vrcholová knižka. Z vrcholu sa zostupuje tzv. Batizovskou próbou do Batizovskej doliny späť až ku Sliezskemu domu. Na túru na Gerlachovský štít s horským vodcom môžete zobrať dieťa od 7 rokov.
Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach; poľ. Gerłach, maď. Gerlachfalvi csúcs, Gerlafalvi csúcs) je najvyšší vrch a jeden z najmohutnejších masívov Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol.
Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Listina z roku 1326 podáva svedectvo, že Gerlachov zakladali bratia Ján, Mikuláš, Peter a Štefan, synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty. Bolo to na základe kráľovskej donácie po tatárskych vpádoch. Do územia patril aj masív hory, ktorú, podľa vtedajšieho zvyku, pomenovali podľa majiteľov územia – Gerlachovské hory (v najstarších latinských prameňoch Gerlachfalvenses montes). Až oveľa neskôr, keď bolo potrebné bližšie a detailnejšie pomenovať jednotlivé body masívu, sa názvy začali meniť. Dlho najvyšší končiar spolu s Kotlovým štítom mal spoločné meno. Domáci horali volali terajší Kotlový štít spolu s Gerlachovským štítom Kotlový vrch alebo Na kotlu. V mape severného Spiša od Floriána Czakiho z roku 1760 je Gerlachovský štít zakreslený ako Kösselberg (Kesselberg). Keď však Ľudovít Greiner zmeral výšku štítu a zistil, že je najvyšší spomedzi tatranských vrcholov, bolo potrebné odlíšiť ho od ostatných vrcholov samostatným názvom. V slovenskej literatúre sa po prvý raz spomína vo viedenských Slovenských novinách z roku 1851 ako Gerlachovský chochol.
