Veľké Solisko (poľ. Wielkie Solisko, nem. Grosser Solisko, maď. Nagy Szoliszkó) je najvyšší vrchol Soliskového hrebeňa a fakticky prvý významnejší samostatný štít v ňom od Bystrého sedla, medzi Predným soliskovým zárezom (Prednou soliskovou kopou) a Soliskovou lávkou (Prostredným Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Vlastný vrchol tvorí dvojmetrový skalný blok v podobe hríba. Zrázy štítu spadajú do Mlynickej doliny a Furkotskej doliny Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Donedávna sa názov Veľkého Soliska vzťahoval aj na Prostredné Solisko, ktoré bolo pokladané za jeho vedľajší vrchol.
Iná verzia predpokladá, že pravdepodobnejším základom sa javí staré nemecké sloveso slitan, salitan, salitjen, salen – ťažiť. Práve z tohto slovesa mohol vzniknúť pre baníkov, ktorý v tejto oblasti dolovali rudy, zrozumiteľný názov Salenberg – Hora, v ktorej sa ťaží. Podľa tejto teórie, neskôr, keď sa prestalo v tejto oblasti baníčiť, posunula sa do tvaru Salzenberg, ktorý bol preložený do slovenčiny v podobe Solisko