Ušatá veža (poľ. Złota Turnia, nem. Gaffelstürme, maď. Rézpadtornyok) je najvýraznejšia veža v severozápadnom hrebienku Malého Kežmarského štítu, od neho oddelená Ušatým sedlom vo Vysokých Tatrách. Má dva blízko seba položené takmer rovnako vysoké vrcholky (2 265 m n. m.). Od Ušatého sedla medzi Ušatou vežou a stenou Malého Kežmarského štítu sa zvažuje šikmo, smerom dole, markantný žľab nazývaný Nemecký rebrík. Vrcholky Ušatej veže nie sú dostupné pre turistov. Najvýhodnejšia horolezecká cesta sa ponúka z Ušatého sedla
Názov vytvoril Arno Puškáš. Poľský znalec Tatier a historik Witold Henryk Paryski ho hodnotil ako nevhodný a použil vo svojej monografii o Tatrách pomenovanie Złota Turnia. Odvodil ho od pomenovania Złota Przełączka (Ušaté sedlo). Tento názov a ďalšie podobné v tejto skupine tatranských objektov sa viaže k zlatokopom. Ušatým sedlom totiž v prvej polovici 18. storočia ako prví pravidelne prechádzali kežmarskí zlatokopi Fábryovci do svojich ťažobných revírov na Medených lávkach. Ucho, z ktorého je odvodený slovenský názov, je skalnatý úšust v dolných častiach pravej strany nižného stupňa severnej steny Malého Kežmarského štítu. Svojim pôdorysom pripomína ušný boltec