Velické Granáty (správne Velické granáty) sú masív v rázsoche Bradavice nad Velickou dolinou vo Vysokých Tatrách. Chrbticu Velických granátov tvoria Granátové veže (poľ. Granackie Turnie). Ich výbežky, vysunuté k Velickej doline, sú Granátové steny (poľ. Granackie Baszty, nem. Granatenwand, maď. Gránátfal). Sú to Opálová stena, najvýraznejšia Granátová stena a Velická stena. Medzi Granátovými vežami a Granátovými stenami tiahne sa po celej dĺžke široká a výrazná rampa – Granátová lávka, ktorá ich od seba oddeľuje
Hrebeň Velických granátov oddeľuje Velickú dolinu od Slavkovskej doliny, ktorá je rezerváciou a je teda uzavretá pre turistov i horolezcov. V smere od Bradavice hrebeň tvorí: Rohatá veža (2 420 m n. m.), Rohatá štrbina, Granátový roh, Vyšná granátová štrbina, Malá Granátová veža (2 298 m n. m.), Prostredná granátová štrbina, Granátová veža (2 344 m n. m.), Nižná granátová štrbina, Dvojitá veža, Sedlo pod Dvojitou vežou, Velická kopa (2 227 m n. m.) a tri Velické hrby
Pastieri a poľovníci oddávna nosili z Velickej doliny tmavočervené a čierne granáty. Brúsili z nich kamienky do suvenírovej bižutérie. Granát ako amulet chránil zlatokopov pred nástrahami a duchmi, poľovníkov na kamzíky pred úrazmi. Kamienky nachádzali väčšinou v skalách dolinnej terasy, popri Večnom daždi, a najmä v jej východnej časti, ktorú preto nazývali Granátnicou i Granátovou stenou. Z nej tento názov prešiel na celé terajšie Velické granáty