Zlobivá (poľ. Żłobisty Szczyt, nem. Martaspitze, maď. Mártacsúcs), (v niektorých bedekroch sa označuje ako Veľká Zlobivá) je štíhly trojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Do Kačacej doliny spadá 400-metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. Kačacieho múra
Názov pochádza z poľského a goralského pojmu „žloby,“ teda žľaby. Bol to ľudový názov, ktorý vyjadroval podobu masívu rozbrázdenú žľabmi. Vžil sa. Jazykovedci namietali, že Zlobivá je čechizmus, snažili sa meno štítu zmeniť a poslovenčiť na „Hnevlivá“. Po vysvetlení pracovníkmi Múzea TANAPu, už nenamietali. Zlobivá ostala Zlobivou
Hlavný z troch vrcholov (2 426 m n. m.) je severozápadný, prostredný (Zlobivá, prostredný vrchol) sa nazýva Wachterova veža (poľ. Żłobista Turnia) (Eugen Wechter (1887 – 1907) s priateľmi naň vystúpil 5. augusta 1907 ako prvý. O tri dni neskôr zahynul na Žabom koni) a najnižší juhovýchodný (Zlobivá, JV vrchol) (asi 2 420 m n. m.) je niekedy v slovenčine pomenovaný ako Zlobná kopa (poľ. Żłobista Kopa). Od Rumanovho štítu k nemu vedie dlhý hrebeň začínajúci vo Vyšnej zlobnej štrbine, od Západného železného štítu ho delí Nižná zlobná štrbina