Východná Vysoká (poľ. Mała Wysoka, maď. KisViszoka, nem. Kleine Viszoka, Kleine Vysoka) je rozložitý pyramídový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít. Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné). Do Velickej doliny na juhozápade spadá plynule suťoviskami. Nad Veľkou Studenou dolinou na východe sa čnie strmá stena, rovnako ako nad Zamrznutým plesom v Zamrznutom kotli vo Svišťovej doline, ktorá je v závere Bielovodskej doliny. Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej....

Volia veža (poľ. Wołowa Turnia) je pohraničný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. V skupine zvanej Volí chrbát je najvýraznejší. Medzi našimi horolezcami je veľmi populárna 200 metrová juhozápadná stena s pevnou platňovitou skalou. Od Žabej veže ju oddeľuje Východná Volia štrbina, od Rohatej vežičky na západe Veľká Volia štrbina. Juhozápadnou stenou kolmo spadá do Žabej doliny, 400 metrovou severo – severovýchodnou stenou do Kotla Morského Oka. Obomi stenami vedie množstvo ťažkých ciest.

Vidlový hrebeň (iné názvy: Hrebeň Vidlových veží, Hrebeň vidiel, Vidly ;poľ. Widły, Grań Wideł, nem. Gabelgrat, Gabelspitzen, maď. Villagerinc, Villacsúcsok) je skupina strmých skalných veží, ktorých hrebeň spája Lomnický štít s Kežmarským štítom vo Vysokých Tatrách. Podľa mnohých znalcov Tatier je to jeden z najkrajších tatranských hrebeňov. Od Lomnického štítu ho oddeľuje Medená štrbina a od Kežmarského štítu Kežmarská štrbina. Hrebeň je vyhľadávaný horolezcami. Hrebeň rozdeľuje Skalnatú dolinu od Veľkej Zmrzlej doliny a Medenej kotliny

Vidlové veže sú tri objekty na Vidlovom hrebeni, ktorý spája Lomnický štít s Kežmarským Vidlový hrebeň začína ako ostroha z Lomnického štítu v Medenej štrbine. Nasleduje Medený múr, Nižná medená štrbina, Západná Vidlová veža (2 480 m n. m.), hlboko zarezané Vidlové sedlo (2 413 m n. m.), Veľká Vidlová veža (2 522,8 m n. m.), Lieviková štrbina a štíhla Východná Vidlová veža. Južné steny hrebeňa – asi 180 m – spadajú do Cmitera a do Skalnatej doliny, severné do Medenej kotliny nad Dolinou Zeleného plesa.[1] [2] V niektorých horolezeckých sprievodcoch, napríklad od autora Františka Kroutila Vidlové veže vyjadrujú pomenovanie celého hrebeňa. Je to zastaraný názov, ktorý sa neujal. Zaužívané sú názvy Vidlový hrebeň a ďalšie známe tvary Hrebeň Vidlových veží, Hrebeň vidiel, Vidly Na mape Buchholtzovcov sú Vidlové veže pomenované ako Cupri (Kopertuyrme) teda Medené veže. Malo to historický základ, lebo v ich oblasti na...

Veterný štít (poľ. Pięciostawiańska Turnia, nem. Fünfseenspitze, maď. Öttavi csúcs) je široký, štvorhranný štít (veža) vo Vysokých Tatrách, prostredný z troch elevácií medzi Spišským štítom a Strapatou vežou, od Ovčiarskej veže oddelený Veternou štrbinou a od Supej veže Supou štrbinou Meno štítu dali horolezci, ktorých sužoval neustávajúci vietor. Inojazyčné názvy vychádzajú z polohy štítu nad Piatimi spišskými plesami.

Veľký Žabí štít (poľ. Żabi Szczyt Wyżni) je výrazný pohraničný uzlový štít v severnej rázsoche, vybiehajúcej z Rysov a oddeľujúcej Bielovodskú dolinu od poľskej Doliny Rybieho potoka. Cez vrchol prechádza aj hranica oblasti zákazu horolezectva, týkajúca sa aj jeho 500 – metrovej trojuholníkovej severnej steny. Žabia Bielovodská dolina, do ktorej stena spadá, je rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Južnú hranicu oblasti zákazu tvorí spojnica Veľký Žabí štít – Ťažké (České) pleso. Často býva nepresne označovaný ako “Vyšný Žabí štít”. Od Malých Rysov ho oddeľuje Česká štrbina, od Mlynára na SV zasa Mlynárovo sedlo. Druhá, pohraničná vetva na SZ pokračuje cez Vyšné Bielovodské sedlo na Žabí Mních, Malý Žabí štít a Sedem Granátov. Z nich hranica zbieha do potoka Biela voda (Bialka) .

Veľký Kostol je skalná veža lichobežníkového tvaru. Leží v Prostrednom hrebeni poniže Prostredného hrotu. Od Malého Kostola (2095,4 m) ho oddeľuje Zadná Bránička, od Chmúrnej veže (2257,9 m) zasa Bránička. Smerom od Bráničky však ešte rozoznávame Kopu a Vežu Veľkého Kostola. Na JZ smerom do Veľkej Studenej doliny spadá elegantnou, asi 65-metrovou stenou.

Veľká Vidlová veža, dávnejší autori uvádzajú Veža nad Cmiterom, (poľ. Wielki Szczyt Wideł, nem. Große Gabelspitze, maď. Nagy Villacsúcs) je najvyššia a najmarkantnejšia Vidlová veža, jeden z najstrmších tatranských štítov, medzi Vidlovým sedlom (Západnou Vidlovou vežou) a Lievikovou štrbinou (Východnou Vidlovou vežou) Vrchol Veľkej Vidlovej veže je najvyššie položeným objektom na Vidlovom hrebeni. Steny veže sa týčia nad Veľkou Zmrzlou dolinou a Cmiterom v Skalnatej doline. Severozápadná stena nad Medenou kotlinou je vysoká asi 500 m. Južná stena je vysoká asi 240 m. Týči sa nad Cmiterom. Štít je veľmi dobre vidieť zo Skalnatej doliny i z visutej lanovky na Lomnický štít. Na Veľkú Východnú vežu je možné vystúpiť len s horským vodcom

Veľká Svišťovka (2 037,6 m n. m., poľ. Rakuska Czuba, nem. Ratzenberg, Grosser Ratzenberg, maď. Nagy Morgás) je často navštevovaná trávnato – sutinová kopa s vrcholom kúsok od červeno značeného chodníka v Sedle pod Svišťovkou (2 023 m n. m.), ľahko dostupným po skalkách. V roku 2006 bola na vrchole osadená panoramatická tabuľa. Názov jej dali svište, ktoré sa tu hojne vyskytovali. Leží v krátkej rázsoche, ktorá vybieha od Malého Kežmarského štítu na východ. Od vrcholu na juhovýchod vysiela dlhý mierny chrbát, v ktorom sa už v pásme kosodreviny nachádza Malá Svišťovka (1561 m), modrá značka ide kúsok od nej cez Sedlo pod Malou Svišťovkou.

Veľká Litvorová veža (poľ. Wyżnia Wysoka Gerlachowska, nem. Grosser Litvorovyturm, maď. Nagy-Litvorovy-torony) je štít v prostrednej časti severného hrebeňa Zadného Gerlachovského štítu, medzi Lavínovým sedlom (Lavínovou vežou) a Gerlachovskou lávkou (Malou Litvorovou vežou) Názov vyplýva z polohy nad Litvorovou dolinou. Litvor je ľudový názov vzácneho glaciálneho reliktu – archangeliky lekárskej (Archangelica officinalis Hoffm.). Rastie v kosodrevinovom pásme Vysokých Tatier. Kedysi bohaté tatranské náleziská archangeliky poškodili korienkári, ktorí z nich pripravovali liečivé výťažky proti “deviatim chorobám”. Poľské pomenovanie Wyżnia Wysoka Gerlachowska je odvodené od starého názvu Bradavice: Vysoká