Pachoľa (2 167 m n. m.) je výrazný pyramídovitý hôľnato-skalnatý vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Od susedného Baníkova ho oddeľuje len Baníkovské sedlo. Je 6. najvyšším vrcholom Západných Tatier. Hrebeň sa na ňom stáča na sever. Pre svoju výhodnú polohu Pachoľa poskytuje nádherné výhľady prakticky na všetky svetové strany – na Baníkov, Spálenú, Baranec, Osobitú aj Liptovskú kotlinu.

Klin (2 173 m n. m., poľsky Starorobociański Wierch) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Gáborovým a Račkovým sedlom. Cez vrch vedie turistická značkovaná trasa číslo 0862b z Horárne pod Bielou skalou na Pyšné sedlo

Baníkov (poľ. Banówka) je najvyšší vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Jeho vrchol dosahuje výšku 2 178 m n. m. Nachádza sa nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jaloveckou dolinou. Budujú ho granitoidné horniny, ostré formy vznikli podťatím niváciou a tiež činnosťou horských ľadovcov. Zo severnej strany zostupujú strmé svahy asi 350 m smerom do Spálenej doliny. V spodnej časti svahov sú veľké sutinové polia.

Baranec je vrch na Slovensku, ktorý sa nachádza v Západných Tatrách. Dosahuje výšku 2 185 m n. m., čo ho radí na tretie miesto v rebríčku najvyšších vrchov v Západných Tatrách. Tvorí samostatný masív vyčnievajúci z hlavného hrebeňa Západných Tatier.[1] Pre jeho dominanciu nad Liptovskou kotlinou je tiež nazývaný Štít Liptova. Na vrchole sa nachádza betónový pilier s vrcholovou schránkou. Z Baranca je za predpokladu, že nie je zamračené, krásny kruhový výhľad na všetky svetové strany, na Smrek, Plačlivé, Hrubý vrch, Tri kopy a iné vrcholy.

Jakubina (Jakubiná (2 194 m n. m.) je druhým najvyšším vrchom Západných Tatier. Je hôľneho charakteru a má pyramídovitý tvar. Vedie na ňu zeleno-značkovaný chodník z ústia Úzkej doliny cez hrebeň Otrhancov. Výstup trvá asi 4 hodiny a nie je technicky veľmi náročný. Z vrcholu sa dá ďalej pokračovať na Hrubý vrch a sedlo pod Hrubým vrchom Je z neho pekný výhľad do Račkovej aj Jamníckej doliny, na masív Bystrej, Baranca a Ostrého Roháča.

Široká je vrch (2 210,3 m n. m.) na Slovensku, vo Vysokých Tatrách. Je najvýraznejším štítom v hrebeni tiahnucom sa z Malého Javorového štítu (2 380,0 m n. m.) na severozápad a oddeľujúcomv Bielovodskú a Javorovú dolinu. Vrcholom Širokej sa tento bočný hrebeň ďalej rozdeľuje, pričom jeden pokračuje na sever na Svišťovky (2 069,8 m n. m.) a druhý na severozápad na Zámky (2 010,0 m n. m.). Na juhovýchodnom úpätí vrchu sa nachádza Zelené Javorové pleso.

Jahňací štít je štít v rázsoche Lomnického štítu vo Vysokých Tatrách. Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. V minulosti niesol Jahňací štít aj tieto pomenovania: Štít Bieleho plesa, Lastovica či Biely štít. Zo štítu je pekný výhľad na okolité doliny a štíty (Lomnický štít, Pyšný štít, Kolový štít a iné), no vidno je i Poľsko a Pieniny s ich vrcholom Tri koruny. Zo štítu je výhľad na Belianske Tatry, okolité doliny, Lomnický štít, Pieniny. Výhľad patrí medzi najkrajšie vo Vysokých Tatrách.

Bystrá (2 248,4 m n. m.) je najvyšší vrch Západných Tatier. Vystupuje v južnej rázsoche hlavného hrebeňa pohoria. Vypína sa nad troma dolinami: Račková dolina, ktorá vedie na juhozápad, Bystrá dolina, vedúca od vrcholu na juh a Kamenistá dolina smerujúca na juhovýchod. Vrch je hôľnato-skalnatého charakteru. Bystrá je zároveň najvyšší vrch Žilinského kraja Z vrcholu je krásny výhľad na Bystrú dolinu, Pyšné sedlo, Blyšť, do Gáborovej doliny a na poľskú stranu Tatier.

Tupá je ľahko dostupný, ale neznačený vrchol so širokými sutinovými chrbtami z juhu a strmými zrázmi na sever. Je často navštevovaný bez povolenia, lebo leží blízko magistrály a má všetky hrebene schodné. Krásny výhľad, zvlášť na záver doliny Zlomísk. Horolezecké terény ponúka na severe, obľúbené sú v zime aj kvôli prijateľne dlhým nástupom. Medzi Tupou a sedlom pod Ostrvou leží ešte predvrchol Tupý hrb. Na juh vybieha dlhý chrbát, ktorý vytvára samostatný vrchol Klin (2183 m) za Tupou priehybou. Svahy Klinu traverzuje magistrála. Trochu kratší hrebeň vedie z Tupej na východ na Lúčne sedlo, deliace ju od Končistej.

Svinica (poľ. Świnica) je vrch vo Vysokých Tatrách na hranici Slovenska a Poľska. Má dva vrcholy  –  severozápadný (2 291,0 m n. m.) a juhovýchodný (2 301,0 m n. m.).Monumentálny a veľmi nápadný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nachádzajúci sa medzi vrcholmi  Beskyd a Valentková. K východu – smerom do Poľska – vybieha z masívu mohutná rázsocha s vrcholmi ako je Kozi Wierch, Granaty,Wielka Buczynowa Turnia a ďalšie. Na tomto hrebeni je snáď najnáročnejšia turistická trasa v celých Vysokých Tatrách – známa Orla Perć. Svinica je výrazný vrchol so suťovými svahmi, ktorej tvar najlepšie vynikne pri pohľade z hornej časti Tomanovskej doliny v Západných Tatrách.