Slavkovský štít (nem. Schlagendorfer Spitze, maď. Nagyszalóki-csúcs, poľ. Sławkowski Szczyt) je rozložitý štít vysoký 2 452 m n. m. vo Vysokých Tatrách nad Starým Smokovcom. Stojí na konci rázsochy, ktorá vybieha z hlavného vysokotatranského hrebeňa  Štít je budovaný z granodioritu. Jeho hrebeň oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu. V roku 1813 sa z vrcholovej kopy zrútili mohutné skalné bloky a mura, ktorá stiekla do Veľkej Studenej doliny, kde sú jej pozostatky dodnes. Podľa niektorých predpokladov mohol byť Slavkovský štít dovtedy najvyšším vrcholom Vysokých Tatier.

Gánok (správne Ganek,poľ. Ganek) je štít v hlavnom hrebeni Tatier, ktorý sa týči nad tromi dolinami – Rumanovou (nadväzuje na Zlomiskovú dolinu), Ťažkou (predtým Česká) a Kačacou, pričom do posledných dvoch spadá mimoriadne strmými a pôsobivými stenami. Preto sa stal pojmom v tatranskom horolezectve, hoci dnes jeho popularita – nezaslúžene – trochu opadla. Gang, „gánok“ znamená ľudový zastaraný slovenský pojem pre verandu, v regionálnom dialekte sa vyslovuje „ganek“. Vzťahuje sa na typickú terasu, sutinovú rampu, ktorá pozdĺžne pretína severozápadnú stenu Malého Ganku vo výške takmer 300 metrov nad Ťažkou dolinou. Nazývame ju Galériou Ganku. Názov prešiel do literatúry a kartografie vo svojej miestnej nárečovej forme. Nakoľko známejšia a správnejšia forma názvu „gánok“...

Bradavica (poľ. Staroleśny Szczyt, Staroleśna, Staroleśniański Szczyt, nem. Warze, maď. Bibircs) je jedenásty najvyšší vrch (2 476 m n. m.) vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa na hrebeni medzi Východnou Vysokou a Slavkovským štítom, z ktorého od Bradavice vybieha na juh rázsocha Velických Granátov. Je najvyšším vrcholom tohto hrebeňa. Bradavica sa klenie nad tromi dolinami – Slavkovskou, Velickou a Veľkou Studenou. Má štyri vrcholy, oddelené Sedlom Bradavíc. V slovenčine nie sú označené. Najvyšší je severovýchodný

Kriváň (poľ. Krywań, nem. Kriwan, maď. Kriván) je vrch na konci rázsochy, ktorá sa od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odvetvuje v Čubrine. Leží nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou na svojimi J a JZ výbežkami zasahuje do Liptovskej kotliny. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska. Dosahuje výšku 2 494,7 m n. m. Od 19. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti. Medzi rokmi 1960 až 1990 bol zobrazený s vatrou na znaku Slovenska v štátnom znaku Česko-Slovenska. Dočasne nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý je dnes v štátnej symbolike Slovenskej republiky. V roku 2005 bolo rozhodnuté, že bude zobrazený aj na slovenských eurominciach. Po Kriváni je pomenovaná aj planétka (24260) Kriváň. Meno hory pochádza od vrcholovej časti, ktorej ostrý hrebeň sa skláňa k...

Rysy (poľ. Rysy, nem. Meeraugspitze, maď. Tengerszemcsúcs) sú jedným z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Nachádzajú sa medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom) na slovensko-poľskej hranici  Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi Dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu. Medzi Rysmi a najbližším západným susedom – Žabím koňom, leží Žabie sedlo. Od Ťažkého štítu na juhovýchode oddeľuje Rysy sedlo Váha a od Malých Rysov v bočnom, na sever vybiehajúcom hrebeni Sedielko pod Rysmi. Horolezecky najatraktívnejšia je 400 metrová východná stena

Baranie rohy (poľ. Baranie Rogi, nem. Grünseespitze, maď. Zöld-tavi-csúcs) je mohutný štít, ktorý zasahuje Vyšnou Baraňou strážnicou do hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Na vrcholovej plošine má dva vrcholy – juhovýchodný a severozápadný. Juhovýchodný je hlavný  Rozložitý štít na začiatku mohutnej rázsochy Lomnického štítu. Leží len asi 100 m od hlavného hrebeňa, v ňom sa nachádza Vyšná Barania strážnica. Od nej je oddelený Baraňou priehybou, od Spišského štítu výrazným Baraním sedlom. Má dva vrcholy, ktoré delí Barania škára. Charakteristická je rozsiahla vrcholová sutinová plošina, niekedy nazývaná Barania galéria (nad južnou stenou). Baranie rohy sa týčia nad Čiernou dolinou, Kotlinou Piatich spišských plies a Veľkou Zmrzlou dolinou

Končistá (poľ. Kończysta, nem. Kontschista, maď. Koncsiszta) je najvyšší vrchol v južnom vedľajšom hrebeni Popradského Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách. Meria (2 537,5 m n. m.) Končistá sa nachádza v bočnom hrebeni Vysokých Tatier, ktorý vychádza južným smerom z Popradského Ľadového štítu. Na východe hrebeň klesá do Batizovskej, na západe do Štôlskej doliny. Na hrebeni Končistej, ako sa podľa najvyššieho vrchu nazýva, leží Malá Končistá, Prostredná Končistá a Štôlská veža. Najvyšší z trojice vrcholov Končistej sa nazýva Jármayho stôl. Je to bizarný balvan, ktorý je vidieť aj z Batizovskej doliny. Tvarom pripomína konskú hlavu alebo kováčsku nákovu. Poliaci ho nazývajú Kowadło aj Koń Jármaya

Vysoká (poľ. Wysoka, nem. Tatraspitze, Hochberg, Hohe Viszoka, Viszoka, Wisoka, Vysoka, Visoka, maď. Viszoka, Visoka, v staršom názvosloví Magas Viszoka či Tátra-csúcs/Tátra csúcs/Tátracsúcs) je jeden z najmohutnejších vrchov Slovenska, ležiaci vo Vysokých Tatrách. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier. Je to v poradí šiesty najvyšší tatranský štít.

Kežmarský štít (poľ. Kieżmarski Szczyt, nem. Kesmarker Spitze, maď Késmárki csúcs) je najvyšší vrchol v severovýchodnom ramene Lomnického štítu vo Vysokých Tatrách. Meria 2 556,4 m n. m.. Od Lomnického štítu ho delí Vidlový hrebeň. Rázsocha Lomnického štítu sa v Kežmarskom štíte delí na juhovýchodné rameno, ktorého dominantou je Huncovský štít. Na severnom ramene dominuje Malý Kežmarský štít. Hrebeň sa končí Veľkou a Malou Svišťovkou. Je najvyhľadávanejším a veľmi náročným horolezeckým terénom. Jednou z najkrajších vo Vysokých Tatrách je jeho približne 550 metrov vysoká južná stena, ktorá spadá do Skalnatej doliny.

Ľadový štít je tretím najvyšším vrchom Slovenska, ale zároveň najvyšším v hlavnom hrebeni Tatier. Výstup na Ľadový štít je atraktívny a vedie po exponovanom hrebeni, cez Ľadového koňa. Vďaka svojej výraznej dominancii pri pohľade zo severu sa kedysi Poliaci (aj Slováci z obce Javorina) domnievali, že je najvyšší v Tatrách.