Veľká ľadová kopa (poľ. Wielki Lodowy Kopiniak) je elevácia v hornej časti Ľadového hrebeňa, bezprostredne nad Prednými Ľadovými vrátkami vo Vysokých Tatrách. Od Prostrednej ľadovej kopy ju delí Ľadový zárez

Veľká capia veža (poľ. Wielka Capia Turnia, nem. Großer Gemsenseeturm, maď. Nagy Zergetavi torony) je veža v Hrebeni bášt vo Vysokých Tatrách. Je to vyššia z dvoch Capích veží vo vedľajšom juhovýchodnom ramene Hlinskej veže medzi Baštovým sedlom a Capou štrbinou. Má dvoje vrcholov, severný a južný bez osobitných názvov.

Velický štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Hoci nie je veľmi vysoký ani výrazný, je turistom dobre známy, lebo ho zblízka vidno z frekventovaného sedla Poľský hrebeň. Jeho názov je odvodený od obce Veľká pri Poprade. Velické sedlo ho delí od Litvorového štítu, Poľský hrebeň od Východnej Vysokej. Južná stena spadá do Velickej doliny. Na sever vybieha hrebeň cez Velickú priehybu na Hrubú vežu a oddeľuje Litvorovú dolinu od Svišťovej doliny.

Velické Granáty (správne Velické granáty) sú masív v rázsoche Bradavice nad Velickou dolinou vo Vysokých Tatrách. Chrbticu Velických granátov tvoria Granátové veže (poľ. Granackie Turnie). Ich výbežky, vysunuté k Velickej doline, sú Granátové steny (poľ. Granackie Baszty, nem. Granatenwand, maď. Gránátfal). Sú to Opálová stena, najvýraznejšia Granátová stena a Velická stena. Medzi Granátovými vežami a Granátovými stenami tiahne sa po celej dĺžke široká a výrazná rampa – Granátová lávka, ktorá ich od seba oddeľuje Hrebeň Velických granátov oddeľuje Velickú dolinu od Slavkovskej doliny, ktorá je rezerváciou a je teda uzavretá pre turistov i horolezcov. V smere od Bradavice hrebeň tvorí: Rohatá veža (2 420 m n. m.), Rohatá štrbina, Granátový roh, Vyšná granátová štrbina, Malá Granátová veža (2 298 m n. m.), Prostredná granátová štrbina, Granátová veža (2 344 m n. m.), Nižná granátová štrbina, Dvojitá veža, Sedlo pod Dvojitou vežou, Velická kopa (2 227 m n. m.) a tri Velické hrby Pastieri a poľovníci...

Velická próba (poľ. Wielicka Próba), dávnejšie Gerlachovská próba (nem. Gerlsdorfer Probe, maď. Gerlahfalvi próba) je strmá niekoľkometrová stienka vo východnej stene Gerlachovského štítu vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Zo Sedielka nad Kotlom spadá Velický žľab (poľ. Wielicki Żleb) a na jeho konci vo výške 1 980 m n. m. je Velická próba. Vedie ňou najpopulárnejšia štandardná výstupová cesta na vrchol štítu. Výstup je možný len s horským vodcom.

Valentková alebo Valentkova (2 158 m n. m.) je vrch na Slovensko-Poľskej hranici v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Valentkovym a Hladkým sedlom (1 993 m n. m.).

Ušatá veža (poľ. Złota Turnia, nem. Gaffelstürme, maď. Rézpadtornyok) je najvýraznejšia veža v severozápadnom hrebienku Malého Kežmarského štítu, od neho oddelená Ušatým sedlom vo Vysokých Tatrách. Má dva blízko seba položené takmer rovnako vysoké vrcholky (2 265 m n. m.). Od Ušatého sedla medzi Ušatou vežou a stenou Malého Kežmarského štítu sa zvažuje šikmo, smerom dole, markantný žľab nazývaný Nemecký rebrík. Vrcholky Ušatej veže nie sú dostupné pre turistov. Najvýhodnejšia horolezecká cesta sa ponúka z Ušatého sedla Názov vytvoril Arno Puškáš. Poľský znalec Tatier a historik Witold Henryk Paryski ho hodnotil ako nevhodný a použil vo svojej monografii o Tatrách pomenovanie Złota Turnia. Odvodil ho od pomenovania Złota Przełączka (Ušaté sedlo). Tento názov a ďalšie podobné v tejto skupine tatranských objektov...

Trigan alebo Drigant (1 481 m n. m.), (poľ. Drygant, nem. Basteirücken, maď. Bástya hát) je dlhý zalesnený hrebeň končiaci sa na južnej strane Hrebeňa bášt vo Vysokých Tatrách. Tiahne sa od južných svahov Patrie k Štrbskému plesu. Jeho južným koncom prechádza Cesta Slobody a trať TEŽ. Chrbát Triganu oddeľuje Mengusovskú dolinu od Mlynickej doliny.[1] Trigan je morénový val, ktorý zanechal ľadovec putujúci v ľadovej dobe Mlynickou a Mengusovskou dolinou. Má plochý tvar porastený lesom Význam názvu nie je spoľahlivo vysvetlený. V ľudovej nomenklatúre je známa výslovnosť Drigant. Nemci odvodzujú túto lokalitu od polohy v Hrebeni bášt – Basteirücken (baštový chrbát)

Ťažký štít, starším zaužívaným názvom „Český štít“ (poľ. Ciężki Szczyt, nem. Martin Róth Spitze, maď. Róth Márton csúcs) je vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Je súčasťou najkrajšej skupiny štítov, označovanej „Koruna Vysokej“ – Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Návrat k staršiemu názvu štítu v roku 2006 vyvolal nejednoznačnú odozvu. Od Rysov je oddelený turisticky dostupným sedlom Váha, od Vysokej Štrbinou pod Ťažkým štítom. Na juhozápad z neho vybieha hrebeň Kôpky, kde ho sedielko Dračia bránka delí od vežičky Veľký pazúrik. Do turisticky frekventovanej Dolinky pod Váhou spadá 220 metrovou západnou stenou. Horolezecky najzaujímavejšia, hoci dolu trochu lámavá, je severovýchodná stena nad Ťažkou dolinou. Názov prevzal od Ťažkej doliny. V minulosti sa Ťažká dolina nazývala Česká dolina. Názov vznikol nesprávnym prekladom goralského slova ciezky. Ťažkú...

Štrbské Solisko (poľ. Szczyrbskie Solisko, nem. Csorbaer Solisko, maď. Csorbai Szoliszkó) je posledný väčší štít v juhovýchodnej časti Soliskového hrebeňa, medzi Šedou lávkou (Furkotským Soliskom) a Nízkou lávkou (Mlynickým Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Adjektívum poukazuje na polohu štítu v chotári obce Štrba a nad Štrbským plesom. Pri pohľade od Štrbského plesa je Štrbské Solisko jediným samostatne a markantne viditeľným bodom na hrebeni Soliska. V sprievodcovskej literatúre bol popisovaný...